FUNKČNÉ SVALOVÉ PORUCHY U ATLÉTOV, TENISTOV, PLAVCOV, HOKEJISTOV, VOLEJBALISTIEK A MODERNÝCH GYMNASTIEK OŠG V NITRE

Janka Kanásová

Katedra telesnej výchovy a športu PF UKF v Nitre, Slovensko

Abstrakt

Práca prezentuje výsledky zisťovania a porovnania aktuálneho stavu funkčných svalových porúch u 15 až 18 ročných športovcov osemročného športového gymnázia v Nitre. Objektom práce bolo 56 športovcov zo 6 športových odvetví - atletiky, volejbalu, ľadového hokeja, modernej gymnastiky, plávania a tenisu. Prácu sme vypracovali na základe uskutočneného výskumu, ktorého cieľom bolo získať a rozšíriť poznatky o stave funkčných porúch pohybového systému a ich rozdieloch vo vybraných športových odvetviach.

Svalovú nerovnováhu sme vyšetrovali metódou podľa JANDU (1982) modifikovanú pre účely telovýchovnej praxe THURZOVOU (1992).

Zistili sme vysoký výskyt svalovej nerovnováhy u testovaných športovcov, s diferencovaným výskytom najrizikovejších svalových skupín vzhľadom na športové odvetvia. Zároveň vyvodzujeme závery z hľadiska prevencie vzniku a potreby odstraňovania svalovej nerovnováhy v sledovaných znakoch – skrátené svaly (SS), oslabené svaly (OS), porušené pohybové stereotypy (PPS).

Úvod

Pri príprave mladých športovcov sa tréningové metódy v súčasnosti prispôsobujú veľkému objemu zaťaženia. Schopnosť adaptácie a špecifické jednostranné zaťažovanie muskuloskeletálneho systému je veľmi individuálne a závislé najmä na vonkajších podnetoch. Vedecké poznatky posledných troch desaťročí ukázali, že svalový faktor má pri väčšine funkčných porúch pohybového systému rozhodujúcu úlohu. Dôležitejší, ako kvalita jednotlivého svalu je funkčný vzťah medzi svalmi – svalová rovnováha. Porušením funkčných vzťahov medzi svalovým systémom posturálnym (tonickým) a fázickým vzniká svalová nerovnováha.

V tomto kontexte je dôležité si uvedomiť, že svalová nerovnováha je akýmsi predstupňom, či priamo prvým štádiom ďalších väčšinou už závažnejších funkčných porúch pohybového systému. Svalovú nerovnováhu možno považovať za najvýznamnejšiu funkčnú poruchu, ktorá nepriaznivo ovplyvňuje držanie tela, pohybové stereotypy, svalovú koordináciu. Obmedzuje rozsah pohybu kĺbov, ktoré nerovnomerne a neúmerne zaťažuje. Dôsledky týchto procesov navyše v úrovni bolesti podstatným spôsobom zhoršujú kvalitu života každého športovca.

Z týchto dôvodov je dôležité pre telovýchovných pedagógov a zvlášť trénerov sledovať u športovcov funkčný stav pohybového systému a v tréningových jednotkách sa odstraňovaniu svalovej nerovnováhy zvlášť venovať.

Pri výskume sme vychádzali z doterajších poznatkov o funkčnom stave pohybového systému a vývoji svalovej nerovnováhy a držania tela u detí a mládeže rôznych vekových skupín, z prác THURZOVEJ (2003), KOVÁČOVEJ a KANÁSOVEJ (1999), DLHOŠA (2002) a KANÁSOVEJ (2004).

Pozornosť sme zamerali na Osemročné športové gymnázium v Nitre, z toho dôvodu, že toto gymnázium navštevujú žiaci, ktorí sú aktívnymi športovcami vo všetkých vybraných športových odvetviach.

Kľúčové slová

Funkčné poruchy pohybového systému, svalová nerovnováha, skrátené svaly, oslabené svaly, pohybové stereotypy.

Cieľ

Cieľom práce bolo získať a rozšíriť poznatky o funkčnom stave pohybového systému atlétov, hokejistov, plavcov, tenistov, volejbalistiek a moderných gymnastiek Osemročného športového gymnázia v Nitre.

Metodika práce

Skúmaný súbor tvorila skupina žiakov - športovcov z Osemročného športového gymnázia (OŠG) v Nitre. Merania sa uskutočnili v mesiaci december školského roku 2004/2005 v priebehu riadneho vyučovania v dopoludňajších hodinách za použitia prúdovej metódy. Súbor tvorilo 56 probandov vo veku od 15 do 18 rokov, patriacich do jedného zo šiestich športových odvetví. Merania sme uskutočnili na súbore 13 atlétov, v ktorom sa nachádzalo 5 dievčat a 8 chlapcov, ďalej na súbore 10 volejbalistiek, 10 hokejistov, 8 moderných gymnastiek, na súbore 8 plavcov, z ktorého boli 2 dievčatá a 6 chlapcov a nakoniec aj na súbore 6 tenistov, z ktorého boli 4 dievčatá a 3 chlapci. Z toho vyplýva, že merania sa zúčastnilo 29 dievčat a 27 chlapcov.

Svalovú nerovnováhu sme vyšetrovali metódou podľa JANDU (1982) modifikovanú pre účely telovýchovnej praxe THURZOVOU (1992).

Pre ukazovatele funkčného stavu pohybového systému (kvalitatívnu analýzu ukazovateľov svalovej nerovnováhy) sme použili percentuálnu a frekvenčnú analýzu (BROĎÁNI, 2002).

Výsledky a diskusia

Prvý hodnotený znak svalovej nerovnováhy boli skrátené svaly (obr. 1). Analýzou výsledkov sme zistili, že skrátené svaly sa vyskytujú u 96.4% probandov bez ohľadu na športové odvetvie. Pri hodnotení celkového počtu sledovaných probandov z hľadiska jednotlivých športových odvetví sme zistili skrátené svaly u každého atléta, ako aj u každého hokejistu, plavca, i každej volejbalistky. Skrátené svaly u moderných gymnastiek boli v 87,5% výskyte a u tenistov v 85,7% výskyte.

Druhým sledovaným znakom boli oslabené svaly. Výskyt oslabených svalov sme zistili u 85,7% probandov, s toho 100% u hokejistov a plavcov, 87,5% u moderných gymnastiek, 84,6% u atlétov, 71,4% u tenistov a 70% u volejbalistiek.

Tretím sledovaným znakom boli porušené pohybové stereotypy. Tieto sme zaznamenali u všetkých probandov nami sledovaných športových odvetví.

Celkovú svalovú nerovnováhu, ktorá je podmienená predchádzajúcimi zložkami (SS, OS, PS) sme zistili u každého probanda, bez ohľadu na športové zameranie. Z dôvodu vysokého percenta výskytu svalovej nerovnováhy u našich probandov pokladáme za dôležité pripomenúť, že na základe nami aplikovanej metodiky hodnotenia celkovej svalovej nerovnováhy bol každý jednotlivec zaradený do skupiny so svalovou nerovnováhou už pri výskyte jedného skráteného svalu, oslabeného svalu alebo jedného porušeného pohybového stereotypu (obr. 1).

Z výsledkov nášho výskumu vyplýva, že na celkovej svalovej nerovnováhe sa najväčšou mierou podieľali porušené pohybové stereotypy, po nich sa najčastejšie vyskytovali skrátené svaly, a na treťom mieste boli oslabené svaly. Predpokladáme v súlade s JANDOM (1996), že prvým impulzom na vzniku svalovej nerovnováhy mohli byť s veľkou pravdepodobnosťou nesprávne pohybové stereotypy fixované v mladšom školskom veku probandov.

Obrázok 1 VÝSKYT CELKOVEJ SVALOVEJ NEROVNOVÁHY, SKRÁTENÝCH SVALOV,

OSLABENÝCH SVALOV A POHYBOVÝCH STEREOTYPOV

U ŠPORTOVCOV OŠG V NITRE

Športy	SN	SS	OS	PPS
spolu	100	96,4	85,7	100
volejbal	100	100	70	100
atletika	100	100	84,6	100
hokej	100	100	100	100
moderná gymnastika	100	87,5	87,5	100
plávanie	100	100	100	100
tenis	100	85,7	71,4	100

Zo svalov a svalových skupín, ktoré sa najčastejšie a najvyššou mierou podieľali na svalovom skrátení, bol na prvom mieste m. rectus femoris, ktorého skrátenie sme zaznamenali u 64,3% probandov. Na druhom mieste to bol m. quadratus lumborum 62,5% a na treťom mieste m. pectoralis major u 49,1% probandov (obr.2).

U atlétov sme na prvom mieste diagnostikovali m. quadratus lumborum s 76,9% výskytom. Na druhom mieste bol m. pectoralis major s 65,4% výskytom. Na treťom mieste sme zaznamenali m. rectus femoris s 61,5% výskytom.

U volejbalistov sme zaevidovali na prvom mieste skrátený m .tensor fasciae latae so 75% výskytom, na druhom mieste m. iliopsoas so 70%výskytom, na treťom mieste m. quadratus lumborum so 65% výskytom.

U hokejistov sme zistili najvyššie percentuálne hodnoty výskytu skrátených svalov. Na prvom mieste bol m. rectus femoris s 95% výskytom, na druhom mieste to boli skrátené m. pectoralis major a flexory kolien s rovnakým 50% výskytom.

U tenistov sme zaznamenali nasledovné hodnoty. Na prvom mieste sme zaznamenali skrátený m. rectus femoris 78,6%, na druhom mieste m. quadratus lumborum spolu s m. pectoralis major so 64,3% výskytom.

Najnižšie hodnoty sýtenia skrátených svalov sme diagnostikovali u moderných gymnastiek. Tu boli na prvom mieste m. levator scapulae 75%, na druhom mieste m. tensor fasciae latae s 43,8%, na treťom mieste m. triceps surae s 37,5%.

U plavcov sme zaznamenali v porovnaní s ostatnými nami zisťovanými športami nízke percentuálne hodnoty výskytu skrátených svalov. Tu bol na prvom mieste skrátený m. quadratus lumborum s 75% výskytom, na druhom mieste sme zaznamenali levator scapulae spolu s flexormi kolien s 62,5% výskytom (obr.2).

Naše výsledky nekorešpondujú s doterajšími poznatkami viacerých autorov, že flexory kolien patria medzi najčastejšie skrátené svaly u mladej populácie (THURZOVÁ, 1998; KOVÁČOVÁ a KANÁSOVÁ, 1999; PŘÍDALOVÁ, 2000; DLHOŠ, 2002). Títo autori ďalej uvádzajú, že s vekom sa výskyt ischiokrurálnych svalov zvyšuje. Najčastejšie skráteným svalom bol u nášho referenčného súboru musculus rectus femoris.

Naše výsledky poukazujú na možnosti cieleného pôsobenia športového tréningu, ktorý môže zaradením kompenzačných cvičení znížiť progresiu výskytu skrátených svalov.

Obrázok 2 ROZDIELY V PORADÍ VÝSKYTU SKRÁTENYCH SVALOV

U ŠPORTOVCOV OŠG V NITRE

Skrátené svaly	Spolu	volejbal	atletika	hokej	mod gymn.	plávanie	tenis
M.rectus femoris	64,3	5	61,5	95	25	43,8	78,6
M.quadr.lumborum	62,5	65	76,9	65	18,8	75	64,3
M.pector.major	49,1	50	65,4	70	25	6,3	64,3
M.levator scapulae	42,9	40	30,8	35	75	62,5	21,4
Flexory kolien	39,3	0	50	70	0	62,5	50
M.tensor f.latae	37,5	75	34,6	55	43,8	6,3	35,7
M.triceps surae	37,5	40	38,5	60	37,5	0	42,9
M.trapézius	25	40	23,1	20	31,3	18,8	14,3
M.iliopsoas	11,6	70	11,5	25	0	0	28,6
M.erector spinae	7,1	0	0	40	0	0	0
Adduktory BK	0,9	45	0	5	0	0	0

Výskyt oslabených svalov ako druhého sleedovaného znaku svalovej nerovnováhy sme u atlétov zaevidovali nasledovne. Na prvom mieste sme diagnostikovali oslabené extenzory bertového kĺbu so 38,5%. Na druhom mieste boli oslabené brušné svaly s 30,8% a na treťom mieste sme zaevidovali hlboké flexory krku s 23,1% (obr.3).

U volejbalistov boli na prvom mieste takisto oslabené extenzory bedrového kĺbu s 45%, ako aj brušné svaly na druhom mieste s 30% výskytom. Na treťom mieste to boli dolné fixátory lopatiek s 10% výskytom.

Hokejistom sme diagnostikovali na prvom mieste oslabené extenzory bedrového kĺbu spoločne s brušnými svalmi s 70% výskytom. Na treťom mieste sme zaevidovali hlboké flexory krku s 30% výskytom.

U moderných gymnastiek boli na prvom mieste extenzory bedrového kĺbu s 75% výskytom, na druhom mieste abduktory bedrového kĺbu s 31,3% výskytom, na treťom mieste brušné svaly s 25% výskytom.

Plavcom sme diagnostikovali oslabené svaly v tomto poradí. Prvé dve miesta patrili extenzorom bedrového kĺbu spolu s abduktormi bedrového kĺbu a hodnotami 50%. Na treťom mieste sme u plavcov zaznamenali dolné fixátory lopatiek s 31,3% výskytom.

V poradí výskytu oslabených svalov u tenistov boli na prvom mieste extenzory bedrového kĺbu spolu s brušnými svalmi v 57,1% zastúpení. Na treťom mieste to boli oslabené dolné fixátory lopatiek s 14,3% (obr. 3).

Z celkového hodnotenia výskytu oslabených svalov vyplýva, že bez ohľadu na šport sme najvyšší výskyt zaznamenali u extenzorov bedrového kĺbu. Naše výsledky sa zhodujú s údajmi (JANDU, 1982; THURZOVEJ, 2003; KANÁSOVEJ, 2004; DLHOŠA, 2002; KOVÁČOVEJ, 2003), ktorí zistili najčastejšie sa vyskytujúci oslabený sval u 6 až 18 ročnej populácie extenzory bedrového kĺbu, hlavne m. gluteus maximus. Extenzory bedrového kĺbu ovplyvňujú statiku a dynamiku najväčších kĺbov tela a základný pohybový stereotyp – chôdzu.

Obrázok 3 ROZDIELY V PORADÍ VÝSKYTU OSLABENÝCH SVALOV

U ŠPORTOVCOV OŠG V NITRE

Oslabené svaly	spolu	volejbal	atletika	hokej	mod gymn.	plávanie	tenis
Extenzory BK	54,5	45,0	38,5	70,0	75,0	50,0	57,1
Brušné svaly	39,3	30,0	30,8	70,0	25,0	25,0	57,1
Dolné fixátory lop.	18,8	10,0	15,4	25,0	18,8	31,3	14,3
Abduktory BK	16,1	0,0	0,0	20,0	31,3	50,0	7,1
Hlboké flexory krku	10,7	0,0	23,1	30,0	0,0	0,0	0,0

Ďalšou zložkou svalovej nerovnováhy boli pohybové stereotypy. V skupine atlétov sme zaznamenali na prvom mieste chybný pohybový stereotyp extenzie v bedrovom kĺbe, zistenú u 96,2% probandov, na druhom mieste bol porušený stereotyp dýchania u 53,8%, a na treťom mieste bolo sadanie a to u 30,8% probandov (obr.4).

U volejbalistov sme zaznamenali na prvom mieste chybný stereotyp extenzie v bedrovom kĺbe s 90% výskytom, na druhom mieste stereotyp sadania s 30% výskytom a na treťom mieste stereotyp abdukcie ramena s 15% výskytom.

Hokejistom bolo nami namerané nasledovné poradie porušených pohybových stereotypov. Prvé miesto patrilo stereotypu sadania s 80% výskytom, druhé miesto chybnénu stereotypu extenzie v bedrovom kĺbe 75% a tretie miesto stereotypu dýchania spolu so stojom na jednej dolnej končatine 40%.

V skupine moderných gymnastiek sme na prvom mieste zaznamenali chybný stereotyp extenzie v bedrovom kĺbe 93,8%, na druhom mieste stereotyp dýchania 50% a na treťom mieste abdukciu v bedrovom kĺbe 31,3%.

U plavcov bola na prvom mieste porucha stereotypu extenzie v bedrovom kĺbe 87,5%, na druhom mieste stereotyp abdukcie ramena 68,8% a na treťom mieste abdukcia v bedrovom kĺbe 50%.

Tenistom sme diagnostikovali na prvom mieste chybný pohybový stereotyp extenzie v bedrovom kĺbe 85,7% na druhom mieste stereotyp sadanía 57,1% a na treťom mieste chybný pohybový stereotyp dýchania 42,9%.

Naše výsledky len čiastočne podporujú zistenia DLHOŠA (2002), ktorý zistil u mladých tenistov najčastejší porušený pohybový stereotyp sadania u oboch pohlaví. V našom referenčnom súbore tenistov bol tento chybný pohybový stereotyp na druhom mieste.

Súhlasíme s názorom JANDU (1982) a považujeme za závažné u detí a hlavne športovcov určiť optimálne programovanie pohybu, venovať pozornosť správnemu vykonávaniu i jednoduchých pohybov, včas chybné pohybové stereotypy diagnostikovať a pokúsiť sa ich prebudovať.

Obrázok 4 ROZDIELY V PORADÍ VÝSKYTU PORUŠENÝCH POHYBOVÝCH

STEREOTYPOV U ŠPORTOVCOV OŠG V NITRE

Pohybové stereotypy	Spolu	volejbal	atletika	hokej	mod gymn	plávanie	tenis
Extenzia BK	88,4	90	96,2	75	93,8	87,5	85,7
Sadanie	41,1	30	30,8	80	25	25	57,1
Stereotyp dýchania	35,7	0	53,8	40	50	25	42,9
Abdukcia ramena	23,2	15	15,4	25	0	68,8	21,4
Abdukcia BK	16,1	0	0	20	31,3	50	7,1
Stoj na dolnej konč.	16,1	5	7,7	40	0	25	21,4
Kľuk	3,6	10	0	0	12,5	0	0

Závery

Naším výskumom sme získali poznatky o  funkčnom stave pohybového systému atlétov vo veku 15 až 18 rokov v porovnaní s inými športovcami Osemročného športového gymnázia v Nitre.

Ako už vieme, nielen nedostatočnou pohybovou aktivitou vznikajú odchýlky od správneho funkčného stavu pohybového systému, ale aj pri pravidelnej pohybovej činnosti, vplyvom jednostranného, nadmerného pohybového zaťaženia, bez adekvátnej regenerácie a zaradenia cielených kompenzačných cvičení, zameraných na najrizikovejšie svalové skupiny.

Vo väčšine športových odvetví sa sprístupňujú finančné rezervy na zlepšovanie funkčného stavu pohybového systému športovcov až po dosiahnutí istej výkonnostnej triedy. Z tohto dôvodu sú práve mladší športovci, u ktorých ešte prebieha vývoj väčšiny orgánových sústav, odsúvaní z dosahu využívania týchto metód. Neustále hodnotenie a odstraňovanie svalovej nerovnováhy z preventívneho hľadiska by malo byť jednou z priorít v tréningu mladých športovcov. Každý tréner aj telovýchovný pedagóg by si mal osvojiť zásady hodnotenia a najmä odstraňovania svalovej nerovnováhy a uplaňovať ich vo svojej trénerskej a pedagogickej práci s mládežou.

Literatúra

BROĎÁNI, J. 2002. Štatistické metódy v telesnej výchove a športe. (Vysokoškolské učebné texty) KTVŠ PF UKF Nitra, Nitra 2002, 52 str., ISBN 80-8050-544-6

DLHOŠ, M. 2002. Lateralita funkčných svalových zmien a jej ovplyvňovanie u mladých tenistov. (Kandidátska dizertačná práca). Bratislava: FTVŠ UK, 2002. 122 s.

JANDA, V. 1982. Základy kliniky funkčních (neparetických) hybných porúch. Brno: 1982. 139s.

KANÁSOVÁ, J. 2004. Muscular imbalance in 10 – 12-year-old pupils and possibilities of its influence within the school physical education lessons.

Svalová nerovnováha u 10 – 12 ročných žiakov a možnosti jej ovplyvnenia v rámci školskej telesnej výchovy. In. Acta Facultatis Pedagogicae Nitriensis Universitatis Konstatntini Philosophii. Nitra: PF UKF, 2004, s.42- 47. ISBN 80-8050-778-3.

KOVÁČOVÁ, E. – KANÁSOVÁ, J. 1999. Svalová rovnováha a držanie tela detí zaradených do projektu alternatívnej starostlivosti o nadané deti. In: zborník vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou. Bratislava: FTVŠ UK 1999, s.220-250, ISBN 80-967487-9-3

PŘIDALOVÁ, M. 2000. Stav podpůrně pohybového systému u selektovaných skupin dětí staršího školního věku. Diagnostika pohybového systému. In: Sborník IV. Mezinárodní konference 24. – 25.8.2000. Olomouc 2000. S. 144 - 148

THURZOVÁ, E. 2003. Bolesť pohybového aparátu u mladých športovcov. Tel. Vých. Šport, 13, 2003. č.2. s. 31 – 35.

Summary:

FUNCTIONAL MUSCULAR DISORDERS IN ATHLETES, SWIMMERS, ICE-HOCKEY PLAYERS, VOLLEYBALL PLAYERS AND MODERN GYMNASTS OF SECONDARY SPORT SCHOOL IN NITRA

Key words

Functional motor system distorders, muscular imbalance, shortened muscles, weakened muscles, movement stereotypes.

The work presents the results of finding out and comparing the actual state in functional muscle disorders in 15 to 18 year-old sportsmen at the Secondary Grammar School in Nitra specializing for sports. The object of our work were 56 sportsmen from 6 sport branches – athletics, volleyball, ice-hockey, rhythmic gymnastics, swimming and tennis. The work has been elaborated on the basis of the survey . Muscular inbalance was examined using the method by JANDA (1982) modified for the purposes of the physical education practice by THURZOVÁ (1992).

We have found out a high occurence of inbalance in the tested sportsmen with differentiated incidence of the most risky muscle groups with regards to individual sports branches.

Contacts:

PaedDr. Janka Kanásová, PhD.

KTVŠ PF UKF

Tr. A. Hlinku 1,

94947 Nitra

jkanasova@ukf.sk